Od kedy sa vlastne zaujímam o zdravú výživu? Nebolo tomu tak vždy…

Moje detstvo bolo celkom normálne. Vyrastala som v úplnej rodine, jedla všetko čo mu dali na stôl.. No od malička som mala zdravotné problémy. Chudokrvnosť, zápaly pľúc…Potom prišla puberta a ako to už všetci poznáme s ňou prišiel alkohol, cigarety, tučné jedlá atď. Môj zdravotný stav sa zhoršoval, aj keď v tej chvíli som si to nepripúšťala. Bola som stále na liekoch na liečbu chudokrvnosti, zápalov a dokonca na mne otestovali lieky, ktoré boli úplne nanič, hlavne že mi poškodili pokožku, pery a vypadla mi polka vlasov :/ .  Zlom nastal asi po 18tke, kedy sme to s partiou v anglicku už preháňali a domov som si doniesla asi 5 kíl navyše. Možno si poviete iba? Veď to je nič. Ale vidno to bolo statočne 🙂 . Pociťovala som miernu bolesť v ľavom bedrovom kĺbe ale nevenovala som tomu vysokú pozornosť…Jedného dňa som sa rozhodla ísť do solária, no ako som z neho vyšla dostala som teploty (chvalabohu). Zistil sa, ako po už veľa krát, zápal pľúc. Zápal prerážal až na pokožku tak ma museli previesť do Bratislavy. Keď mi vyčistili ranu povedala som náhodne, že ma bolí ľavý bok. Zistili mi, že to bola brušná dutina a musela sa konať okamžitá operácia. Keby to nespomeniem už by som to tu asi nepísala 🙂 . Doktori ten zápal pripisovali môjmu génu, ktorý spôsoboval rôzne zdravotné komplikácie už od narodenia, vraj to už budem mať stále a celý život na liekoch. No ja som vedela, že ten môj štýl nebol tip top. Začala som si uvedomovať, že by som mala asi niečo zmeniť…

Už aj okolie si začalo všímať moje kilá navyše, tak som začala chudnúť a cvičiť… Som typ človeka, ktorý mení veci zo dňa na deň a v niektorých prípadoch to nie je dobré. S tým prišla porucha príjmu potravy, ktorá mi skomplikovala pár mesiacov môjho života, ale keďže som životné číslo 4, tak musím všetko vyskúšať na vlastnej koži… O čo išlo a ako som sa z toho dostala napíšem inokedy… O dva roky neskôr som v nemocnici spoznala jednu pani, ktorá mi povedala o PH strave, ktorú praktikovala kvôli skleróze a pomáhala jej ju oddialiť. Keď som bola doma na Pn vyskúšala som RAW stravu (všetko surové). Keďže som nemala veľa informácii ako a čo jesť, jedla som veľmi málo a nebolo to nič pre mňa. Vyčistila som si telo to áno, ale keď som sa chcela vrátiť na varené jedlo, pretože som bola študent a chodila do školskej jedálne, už to nešlo tak ľahko. Varené jedlo telo vnímalo ako záťaž a šlo okamžite von. Jasné sú ľudia, ktorí vedia doplniť všetko čo treba a žijú Raw alebo frutariánstvo bez problémov ale žiaľ to nebol môj prípad. Musela som brať utlmujúce lieky aby som niečo v sebe udržala. V tom čase som prvýkrát uvidela aj videá z bitúnkov. Možno to bude znieť precitlivelo ale jedla som spomínanú ľahkú stravu a fakt ma to vzalo 😀 . S kamoškou sme sa zo dňa na deň rozhodli, že to už nebudeme jesť. A zas to zo dňa na deň 😀 . No bilo sa to vo mne: šak ale ja chcem cvičiť a bez mäsa to nejde. Ešteže už existuje toľko ľudí, ktorí nemajú žiadny problém pri naberaní svalovej hmoty a mohli mi ísť príkladom. Tak som začala, pol roka nejedla, mesiac jedla, pol rok nejedla, pak dala zas ešte dáku tú rybu. Momentálne to bude už asi 4 roky, čo fičím úplne bez masa ale živočíšne produkty konzumujem.

Nepáči sa mi ako fičí dnešný fitness priemysel. Každý chce svaly, alebo chudne a jediné čo mu je prestreté na stole je kura s ryžou. Jasné cvičenie je dôležité pre telo aj zdravá výživa to som zistila aj ja, ale všetko s mierou. Na tejto planéte je toľko ľudí ako nikdy predtým, preto reči typu vždy sa to jedlo sú už neprípustné. Áno jedli to ľudia ale tak raz za týždeň, keď si zabili sliepku. O spôsoboch urýchlenia rastu zvierat už vie asi každý. Vegánov vnímajú ako extrémistov ale to, čo sa tu deje nevidia. Možno sa vegáni pobúria, že čo to tu tá píše, keď konzumuje vajcia aj mliečne produkty a ide zachraňovať planétu a zvieratá. Možno raz dospejem k štádiu, kedy aj to vylúčim, a možno opäť zaradím do jedálnička ale momentálne to vnímam takto.

Čo sa týka zdravotného stavu žiadne lieky neberiem a krv mám dobrú, čím som vlastne dokázala, že reči v mäse je najviac železa sú tiež blbosť, prečo by mi potom museli dávať lieky a dokonca injekčne B12. Najviac majú aj tak zelené riasy. Môj pokazený gén bude stále so mnou a niektoré veci nezmením ale veľa vecí sa dá ovplyvniť tým ako žijeme. A či Vám bude tvrdiť neaký doktor, že navždy musíte byť na liekoch, alebo že Váš chrbát už potrebuje strojček lebo po 18 sa chrbát nevyrovná tak tomu neverte. Videla som dokonca foto 80 ročnej babičky, ktorá začala s jógou a vystrela sa. Takže na zmeny nie je nikdy neskoro.

Ak by ste sa rozhodli obmedziť alebo vylúčiť konzumáciu mäsa, určite odporúčam obklopiť sa potravinami, ktoré môžeme dať do tradičných jedál, na ktoré sme zvyknutí. Napríklad tofu, ktoré už každý pozná, robi plátky (ja osobne ich berem z vegánskej reštiky) atď.

Rob čo cíti tvoje srdce a ži svoj príbeh naplno 🙂 .