Ako keby to bolo včera, keď sme sa snažili o naše prvé bábätko a už prešlo 9 mesiacov a ty tu vedľa spinkáš ako malá princezná…

Ako to celé začalo

Nič nešlo hneď ale ani nič netrvalo večne. Po skúmaní svojho tela, ako funguje biorytmus môjho cyklu, sa to na štvrtý mesiac napokon podarilo. Hneď som vedela, že už nebude rovnaký ako predtým. Na 9 deň po ovulácií som zacítila malé pichnutie v podbrušku a naznačovala to aj biela „tekutinka“. Na druhý deň som hneď kupovala test (konkrétne mamatest 10 taký, čo sa aplikuje priamo nie namáčaním) a ešte pred (ne)očakávanou MS mi vyšiel pozitívny. Hurá 😊.

Túto radostnú novinu sme si zatiaľ nechávali pre seba, nakoľko sme v ten deň cestovali na dovolenku. Modlila som sa aby bolo všetko v poriadku a nebolo mi zle. Cestu sme zvládli a pri návrate domov sme každému z rodiny oznamovali tú radostnú správu.

A potom to prišlo…

Hneď po návrate z dovolenky som sa nemohla dočkať návštevy doktora aby mi potvrdil, či sa niečo deje alebo nie. Na sone bol zatiaľ malý váčik, prázdny, lebo bábätko bolo ešte veľmi maličké. Bola som asi v 5-6 týždni tehotenstva (skratka 5-6 tt). V 7tt mi už začínalo byť trošku nevoľno. Nemohla som veľmi jesť a dopoludnia som niekedy zvracala ale nebolo to našťastie tak často. Naučila som sa, že nemám po zobudení hneď raňajkovať ale musím počkať hodinu a začať citrónovo-zázvorovým čajom. Potom som mohla nabehmúť na menšie raňajky. Žalúdok ako na vode som mala asi 3 týždne. Chcela som pracovať ale v práci som začala krvácať. Nebola to číra červená krv ale tmavá až hnedá a dnes si myslím, že to skôr súviselo s uhniezďovaním bábätka ale človek nikdy nevie. Bála som sa a utekala do nemocnice kde si ma nechali 6 dní kým to neprešlo. Dostávala som injekcie a vitamíny na zastavenie a keď to prešlo tak ma prepustili. Doma sa mi to vrátilo ale snažila som sa upokojiť, že budem radšej doma v kľude ako znovu v nemocke. Trvalo to asi mesiac, no napokon to prešlo. V nemocnici ma ešte bolievali kríže ale nevenovala som tomu pozornosť, myslela som si, že to je tehotenstvom, že sa rozťahujú kosti alebo čo.

A týždne ubiehali…

V 8tt už bolo bábätko viditeľné ale nemalo ešte rozvinuté končatiny 🙂. Po kontrole sa ma lekár pýtal, či ma nebolí chrbát, že mám zvýšené bielkoviny v moči a ja že no áno. Neriešila som to lebo som si myslela, že sa mi rozťahujú kosti a ono to bol zápal obličiek 🙈😃. Nasadila som brusnicový čaj, veľa pila, bolesti ustúpili takmer okamžite a za dva týždne bolo podľa kontroly po probléme.

11tt stále som doma na pn a už aj ostávam. Bábätko už má aj ruky, nohy a meria asi 3 centimetre.

V 19tt som prvýkrát ucítila viditeľné kopančeky.

20tt. Konečne je tu stred môjho tehotenstva. Návšteva 4D sona sa blíži a my sa tešíme, že sa dozvieme pohlavie. Stále som si myslela, že čakáme chlapčeka, pretože v okolí boli samé dievčence a predsa niekto to musí prerušiť. Snívali sa mi rôzne sny. V nich som mala samé dievčence hmm. Ako už sme spolu, ako sa smejeme a dokonca sa mi sníval aj detailný pôrod. Uf 😃. Keď sme prišli do Martina na sono po prvej informácii, že je to dievča, som prestala počúvať ostatné informácie. Bábätko bolo zdravé a vyvíja sa ako má. Keď nám ukázal tú tváričku, priznám sa, aj slzičku som vyronila.

Nejaké vážne problémy som nemala a aj test na cukor dopadol na jednotku. Predtým deň nemôžete jesť a piť nič sladké ani ovocie a ráno byť nalačno. Zoberie sa krv z prsta a vypije sladká voda. Potom o hodinu sa zoberie znovu a o ďalšiu znovu. Nemali by ste behať a nedávajte si po teste sladké raňajky lebo telo sa zblázni z toľkého cukru, mne prišlo až potom trochu zle 🙂. Doktor samozrejme nevedel o mojom vegánstve, bála som sa, že by ma hneď stresoval ale keď vidí, že je všetko v poriadku návštevy a poradne boli skôr rutinou.

Počas tehotenstva som zvykla cvičiť ľahké cviky či už v posilke alebo doma. Užívala som najmä zinok, Bkomplex, vitamín D a železo. Železo je dobré kvôli vstrebávaniu zapíjať s džúsom alebo užívať spolu s vitamínom C. S kyselinou listovou to nepreháňajte, pretože vysoké dávky môžu znížiť alebo zvýšiť tlak. Magnézium som brala len občas a je dobré na svalové kŕče, únavu a predčasný pôrod. Vysoké dávky môžu spôsobiť hnačky. Tiež mi nerobilo dobre veľké množstvo kandizovaného ovocia a mala som z neho bolesti v pravom boku. Keď som sa kúpala mala som pocit, že si sedím na kostiach a nemám žiadne sedacie svaly 😃. Aj dlhé sedenie na tvrdej stoličke mi spôsobovalo bolesti v kostrči. Neviem, či ste počuli o tehotenskej nádche ale mám ju od začiatku, zapchatý nos atď. Čo sa týka tlaku, môj je stále nižší, takže opuchy a dýchavičnosť ma obišla. Občas sa objavila aj tehotenská nespavosť. Úspešne som ju premohla, keď som si dala buď sladkú večeru alebo vnoci sladké sójové mlieko a banán. Na wc sa však asi budiť budete 🙂. Ale inak som sa stále tešila a prežívala viac to pozitívne.

30tt, už začínam stresovať, baliť tašku do pôrodnice, nakupovať výbavičku a zistenie, že sa moja malá otočila akurát hlavou hore mi na nálade neprispelo. Keby tak ostala, musela by som ísť cisárskym nakoľko som krpec 🙂. Chvalabohu v 34tt sa otočila ako má. Spoznáte to aj podľa štikútky, sú to také pravidelné pulzujúce pohyby, ktoré Vás budú sprevádzať až do konca.

36tt posledný 9ty mesiac tehotenstva alebo 10ty lunárny. Ako chcete. Maličká mi uštedrila 8 kíl navyše. Jem normálne a pravidelne asi 5 krát denne, no s cvičením už prestávam. Taška zbalená, brucho tvrdne a mám aj menšie „prehánky“ ale na pôrod sa podľa kontroly ešte nechystá. Môj krčok (cervikálne skóre) je z 5cm skrátený na 3cm. Prečítala som si knihu hypnopôrod, hovorím si afirmácie a snažím sa ukľudnovať ale to je všetko, čo sa týka mojej prípravy na pôrod. Nepoužívam ani aniball. Chcem to nechať na prírodu a osobne necítim, že by som si tam mala niečo nafukovať. Ale samozrejme nezavrhujem to, má to dobré recenzie a možno pri druhom to vyskúšam aj ja 🙂. Áno mám strach z toho aké to bude, či rýchle alebo ma vytrápi, či to zvládneme ale každá žena ho asi má ale zároveň sa teším, že už bude naša princezná snami. Zároveň som smutná z toho, že nás chytil celosvetový vírus a oteckov nepúšťajú pri pôrod a ani neukážu bábätko. Návštevy sú tiež zakázané a dokonca som počula, že ženy rodia v rúškach. Nechápem ako v tom môžu dýchať… Začínam strácať príznaky tehotenstva, vlasy začínajú znovu padať ako pred tehotenstvom, pociťujem väčšiu zimu, únava ustupuje a môj „hniezdiaci“ inštinkt je na vrchole. Rýchlo upratať a pochystať čo sa dá.

37+2 tt bruško stále tvrdne, občas cítim tlaky na spodok a dokonca som cítila aj menštruačné sťahy. Moja malá ma riadne kope do pravého rebra 🙂. Väčšinu času sa už len prevaľujem na gauči zboka na bok, pretože dlhšie sedenie mi túto bolesť zhoršuje. Cvičiť som znovu začala ale len doma na chrbticu s lanom na SM systém a jednoručky, pretože moja skolióza si vypýtala svoju daň. Ja proste musím cvičiť či chcem alebo nie. O dva dni bolo po bolesti… Podľa doktora to už vyzerá, že sa začína niečo diať, otvorená na prst a krčok 2,5cm. Celá horím nedočkavosťou kedy a ako to príde. Dozvedela som sa, že u nás sa nemusí rodiť v rúškach, chvalabohu 🙂. Poobede som pociťovala mierne pichanie v oblasti krčka a chodila som ako kačka 🙂. Večer sa to stupňovalo a zasiahli ma aj tlaky do krížov. Neboli však pravidelné ale nepravidelné každú hodinu. Trápili ma od pol osmej do pol druhej v noci. Už to tu je ? Mám ísť do pôrodnice? Čo teraz? O pol druhej všetko prešlo a ja som pokojne zaspala.

37+3 tt uff to bola noc. Mierne nevyspatá rozmýšľam, čo ma večer asi čaká. Bruško stále tvrdne a rýchlo som si poobede aspoň zmyla vlasy s myšlienkou na to, čo sa udeje. Maličká mi dosť tlačí na pôrodné cesty, až som si myslela, že vylezie von 🙂.

38 +1 tt. Zajtra ma čaká ďalšia povinná poradňa. Od 36tt chodím každý týždeň. Úprimne, nemyslela som si, že sa jej „dožijem“ 🙂. Ale uvidíme ako to celé dopadne a čo nové sa dozviem. Bábätko je už dosť veľké ale strie sa mi nespravili. Stále je umiestnená na pravom boku a dosť tlačí do rebra. Občas akokeby ma rezali za živa 😄 takže väčsinou ležím na boku aby to ustúpilo. Trochu ma začala bolieť hlava, čo u mňa nebývalo zvykom, tak som nasadila aj magnézium.

38 +2 tt. Na kontrole nič nové. Otvorená rovnako a cervikálne skóre 2 cm. Hmm dúfam, že stihne sama vypýtať a nemusí byť vyvolávaný pôrod. Inak žiadne zmeny, všetko po starom a zaradila som už tretí deň masáž hrádze. Ale nie nejakú úplne poctivú, len krátku v sprche a bez olejčekov. Reku aspoň niečo keď uz nič 😀. Uvidíme, či to aspoň trošku pomôže pri pôrode alebo pri zotavovaní 🙂.

38+4 tt. Celý deň pociťujem mierne kontrakcie. Také menštruačné sťahy, nie veľmi silné a v nepravidelných časových intervaloch. Hovorí sa, daj si sprchu a keď to prejde boli falošné. Dala som si dve a po nich poobede sa to posunulo na každých 20 min až večer prešli úplne.

Deň D

38+5 tt. Od 10tej ráno mám pravidelno nepravidelné bolesti, menštruačné a aj tlaky na konečník a do krížov. Intervaly sú 4,5,10,4 minúty. Hovorí sa, že keď je každých 5 minút treba navštíviť nemocnicu, no u mňa je to nejako divne. Po sprche som zistila, že bolesti mám stále, trvajú od 30 sekúnd do jednej minúty ale nie je to nič také, čo by som nerozdýchala. O 15tej som sa rozhodla pre istotu navštíviť nemocnicu. Zazvonili sme na pôrodnú sálu stým, že asi mám kontrakcie 😅. Vtedy som aj mala pocit, že mi prešli a oni sa vyjadrili, že keby ich mám, určite by som nevyzerala taká v pohode. Napojili ma na pásy, tie neukázali nič a vraj ani brucho mi nemôže tvrdnúť. To ma tak trošku vysmiali, ževraj nemôžem cítiť tvrdnutie a pritom aj môj doktor to cítil, keď mi robil sono. Po vyšetrení doktorkou som mala cervikálne skóre (krčok) 0,5 cm a otvorená na 2 prsty. Bol to posun oproti pondelku (teraz je štvrtok) ale stále sa vraj nič nechystá. Vyšetrenie bolo trošku nepríjemné. Ale robila som si srandu, že by ma tá doktorka mohla aj rodiť a reku ak sa vrátim, tak áno. Dostala som čípky na bolesť, vraj aby som som sa mohla vyspať. Po dvoch hodinách o 17:00 nás pustili domov. Ešte že je ten vírus, inak by si ma vraj nechali …

… Doma som si dala čípok ale stále som mala kontrakcie a mala som pocit, že sú silnejšie. Či aj to vyšetrenie nepomohlo. Čípok mi utlmil menštruačné bolesti ale tlaky a sťahy zostali. Ležala som v posteli a rozmýšľala čo ďalej, kedy to prestane. O 19:30 som dojedla večeru a sedím na gauči a zrazu bum. Praskla mi voda. Nie nebolo nič pocuť, len som cítila vnútorné pretrhnutie a mokro. A tak reku musíme ísť späť 😃.

Voda tiekla už celý čas (až do pôrodu) a bola všade 😃. To mi ešte bolo do smiechu reku ja ozaj rodím, neverím. Zazvonili sme na pôrodnú sálu a v mokrých veciach oznamujem, že mi praskla voda a som tu znova. Boli tam už iné sestričky a pýtali odomňa taký papierik, ktorý dávali pred nemocnicou ako prevenciu, že nie som prenášač Covid19 ale nemohla som ho nájsť. Bolesti sa stupňovali a vysvetľovala som im, že som tu už druhý krát a prešla som kontrolou, čo dosvedčovala aj prepúšťacia správa. Nakoniec som ten lístok našla asi by ma ani neodrodili 😀. Pripojili ma na pásy a prístroje ukazovali len veľmi slabé kontrakcie a všetci sme mali pocit, že to asi bude na dlho. No keď prišla doktorka (tá istá), oznámila mi, že som otvorená už na 4 a že ide sa na to. Celý čas som musela behať s vložkami, čo aj tak nepomáhalo lebo voda odtekala nonstop aj s krvou. Prezliekla som sa do nočnej košele a spravili mi klistír. No, nebolí to ale poviem Vám, príjemné to tiež nie je. Nafúkli mi črevá vodou a potom som sa 15 minút snažila vyprázdniť a v tých bolestiach to je teda riadna sranda, človek si aj zanadáva 😀. Potom nasledovala sprcha a po hodine ma prišli skontrolovať a zistenie bolo otvorená na 5. Prišli s injekciou vraj na zvýšenie bolesti. Dobre počujem? Zvýšenie? A vraj majte rúšku, keď Vás chodíme kontrolovať. No mala som ju ale zloženú a slúžila len na zakrytie brady 😄. Mohla som využiť sprchu a v nej som bola dva krát. Sprcha pomáha otvárať pôrodné cesty. Mierne som sa zvíjala na zemi a hovorila si afirmácie ako to ide rýchlo a nech už mám po a potom som sa vrátila do miestnosti na gauč. Ležala som tam len v uteráku a keď prišla kontrakcia tak som si sadla a predýchavala. Po ďalšej hodine prišla kontrola, vraj sa mám obliecť a postaviť alebo využiť fitloptu. No posledné po čom som túžila bolo skákať na fitlopte. Ledva som žila 😃. Nahlas som si povzdychovala a myslela na to, že keby ten partner tam bol, aspoň by mi pomohol do tej sprchy a tak. Ale nevadí. Našťastie medzi kontrakciami boli 2 minútky na oddych. Medzitým sa mi pokúšali sestričky vysvetliť ako mám tlačiť ale mne sa to nedalo vôbec napodobniť. Báli sa, že to nezvládnem. Po pol hodine sa ma opýtali, či necítim tlaky na konečník. Reku tie už mám dlho aj pár dní, tak neviem. Keď ma pozreli tak oznam bol: ideme tlačiť 😱.

Zobrali ma do ďalšej miestnosti, kde ma vyložili na kozu. Nevedela som si to predtým predstaviť ale vtedy mi už bolo všetko jedno. Mala som tlačiť z plnej sily, zadržať dych a zavrieť oči. No bolo to lepšie než keď sme skúšali 😃. Každý vraví ako tlačenie je už v pohode no nebola to malina aj som si nahlas poručala ale netrvalo dlho a počula som ako vravia: vidím vlásky. Tlačila som ďalej, v tom okamihu som cítila nástrih a reku teraz musím zabrať. Zadok sa snažte tlačiť dole. Trošku mi pomohla tá kniha v tomto. Pootvorila som oči a videla som polku bábätka. Zavrela a dotlačila. Ten pocit, keď už bola malá vonku bol na nezaplatenie. Všetka bolesť odišla a len ma chválili, že na prvorodičku to bol ukážkový pôrod. Počkali sme pár minút, kým sa oddelí placenta a na jedno zatlačenie bola von. To už bolo nič. Hovorila som im, že sa cítim ako vo filme, že neverím, že som to zvládla a eufória vo mne stúpala. Začali ma pozerať a zašívať. Hovorím, každý sa sťažuje na to šitie a ja nič necítim. Ale vraj sa šije na viacerých úrovniach a tie prvé som necítila ale tu vrchnú kožu už áno. Ale nemala som veľa stehov a hovorila som si, že to je už najmenej a nejak to vydržím. Vraj to nebol veľký nástrih ale vždy lepšie nech ho spravia ako keby som sa mala dotrhať. Jeden steh sa mi uštedril aj pri močovej rúre ale ten som vôbec necítila. Cítila som sa riadne super a zároveň zvláštne, že to mám za sebou a že som to prežila. Spravili mi ešte cievku na vypustenie moču pre lepšie sťahovanie maternice ale nebolo to až také nepríjemné. Dianka zaplakala až neskôr vo vedľajšej miestnosti. Maličkú mi doniesli oblečenú, pretože som mala zimnicu a celá som sa triasla, tak som sa bála, že aj jej bude zima, preto som ju nechcela vyzlečenú na telo. Narodila sa o 22:30 a mala 48cm a 3050g.

Dve hodiny som ešte ležala na sále a poprosila sestričky o telefón. Obvolávala som ľudí. Všetka bolesť odišla a ja si vravím, že ďakujem Bohu, že to celé trvalo 2,5 hodiny. Presne takto som si to priala.

Epidurálku som nemala a ani som nezisťovala, či treba vopred nejaké vyšetrenia. Ale vraj by stačilo vyplniť papier na vzdychárni ale ani sa ma na ňu nepýtali a aj tak by sa nestihla ani pichnúť.

Na oddelení šestonedelia

Po prenesení na oddelenie mi maličkú ešte doniesli, nech sa prisaje a nech si pofotím. Naozaj človek zabudne na všetko to trápenie predtým a mám pocit, že aj tie afirmácie a možno aj ten čípok od bolesti (aj keď vraj na pôrodné nezaberie) mi trošku pomohli. Postavila som sa už o 3 hodiny (na wc- budete chodiť do sprchy) a preto, podľa mňa, ak ste zdravá, Vaše bábo je dobre otočené a nemáte úzku panvu, radšej roďte prirodzene ako platiť cisárske. Áno, nemusíte mať taký pôrod ako ja ale komplikácie môžu nastať aj pri cisárskom ako aj pri prirodzenom pôrode. A dokonca by ste sa 24 hod nemohli postaviť a určite je tam horšia regenerácia organizmu a bolesti. Neviem, je to na Vás.

Na druhý deň som dostala Dianku až ráno okolo 9tej. Vraj sa vyhrievala ešte a asi jej robili aj vyšetrenia. V nemocke sme si užívali spoločné chvíle. Síce som z 5 dní spala dve hodiny, keďže som nebola sama na izbe ale človek to pre toho človiečika zvládne. Mlieko sa mi spustilo na tretí deň ale bolestivým bradavkám sa asi prvé dni nevyhnete 🙂. Nevzdávajte to. Budete pociťovať aj mierne sťahy maternice ale pre mňa to nebolo na lieky od bolesti. Boli to také slabunké kontrakcie raz za hodinu. Vaše telo sa začína dostávať do normálu. Jediná nevýhoda je, že si nemôžete sadnúť kvôli stehom.

Čo sa týka stravy, pýtala som si bezmliečnu vegetariánsku a na otázku či jem vajcia som odpovedala nie 😁. Čudovali sa ale troška sa posnažili aj keď žiadna sláva. Ale popravde zásoby som mala tiež ale veľmi mi nechutilo veľa jesť, tak som väčšinu odniesla domov.

Nakoniec nás pustili na 5ty deň (deň pôrodu, tri dni tam musíte byť celé a na ďalší púšťajú). Doma bol menší chaos, preto odporúčam nachystať si prebalovací pult a veci usporiadať podľa veľkosti. Užívajte si to aj keď možno niektoré noci prebdiete 🙂.

Čo som si balila do pôrodnice

Pre mňa:

Kozmetiku (sprcháč, šampón, kefka, hrebeň, gumka na vlasy atď), toaletný, popôrodné vložky (zoberte si aj 3 balíky tých veľkých a nejaké menšie na cestu domov, ja som využila 2 balíky a jeden menších ale tie boli horšie lebo sa zle držali medzi nohami), nepremokavé podložky 10ks (využila som menej), 3 nočné košele na dojčenie (jednu na pôrod, ďalšiu na prezlečenie a tretiu ak by sa Vám rozbehlo mlieko a potrebujete sa znovu prezliecť), doklady (list otcovstva z matriky alebo sobášny list, občiansky, tehotenskú knižku atď.), veci na cestu domov ak si zašpiníte tie, v ktorých ste prišli, ponožky, popôrodné nohavičky (využila som ich posledný deň a na cestu domov), vodu, jedlo, župan (nevyužila som, neboli povolené návštevy), uterák, šľapky, kojaciu podprsenku a tampóny do nej, lanolínová masť na bradavky (výhoda nemusí sa umývať pred kojením), nabíjačka

Pre bábätko

Plienky č. 1 (stačil 1 balík kde bolo 40ks), deka, bavlnené plienky obyčajné veľké (kľudne aj 10-15ks, 4 využijete na balenie do perinky a ostatné ako osušku alebo keby grckalo), oblečenie (najlepšie celorozopínajúce body, alebo bodíčka tepláčiky, ponožky, rukavičky a niečo aj na cestu domov. Kľudne aj viac ks oblečenia keby Vám grcká alebo pri prebalení a kúpaní ociká), vlhčené obrúsky, šampón na bábo (nebolo treba), krém alebo olivový olej z lekárne po kúpaní, masť na zapareniny, vatové tyčinky detské, 60 percentný lieh na pupok z lekárne, náušnice pre dievčatko, kefka na vlásky.