Nepomyslela by som si, že by som sa tam niekedy dostala a už vôbec nie na pyramídy…. 🙂

Dovolenka v Egypte bola rýchla záležitosť v priebehu dvoch týždňov, od rozhodnutia po vybavenie pasu a kúpenie pobytu. Tešila som sa, že po veľa rokoch konečne zmením prostredie. Zároveň som si však vravela, kiežby sme niekam išli a nie len na hoteli boli 🙂 . Mega ma to štvalo, že idem niekam a nič neuvidím. Ale upokojili ma, že isto tam bude výlet. Tak som si pomyslela, že dobre, veď idem do Egypta na dovolenku, oddýchnuť, nemusím sa o nič starať, čo by som chcela ešte aj nemožné, ísť na pyramídy. Veď pôjdem snáď inokedy :/ . Ale niekedy dobre viem, že to je buď teraz alebo nikdy. Mali sme letieť v nedeľu večer, pondelok ráno o 8 a nakoniec na letisku nás nechali čakať až do 12. Na cestu do Egypta potrebujete platný pas aspoň 6 mesiacov po návrate. Víza, tie sa kupujú po prílete. Zamenené peniaze na egyptské libry sme nemali, ale odporúčam aspoň rozmeniť na drobné mince (vysvetlím neskôr). Let bol super a hlavne pocit, že som preč od všetkého a všetkých je na nezaplatenie 😀 . To sa však nedalo povedať o jedle. V lietadle nám dali varené jedlo, zemiaky s mäsom a dve nasladlé žemle, ktoré som si mala potrieť taveňákom :O a kúsoček divného koláčika. Po 4 hodinách letu, kedy som si vychutnávala byť „nad vecou“ a pohľad na Európu a Afriku, sme konečne dorazili.

Po prílete nás trošku ofackalo teplo na letisku. Nasadli sme do autobusov, ktorý nás odviezol do budovy a hurá kontroly, vypisovanie víz (28€ na jedného). Nezabudnite si so sebou pero 😀 . Egypťania sú taký národ, ktorý zarába mesačne v priemere 60 eur. Na letoviskách a v turistických obliastiach žijú len z bakšišu (tringeltu). Takže za požičanie pera hneď 2 evríčka (preto tie drobné). Dokonca aj za vyloženie batožiny na váhu pýtali bakšiš 😀 . Cesta na hotel do Hurghady (Grand Resort) trvala len cca 10-15 minút. Personál hovoril anglicky a nemecky. Po divných pocitoch strachu z neznámeho, že málo rozumiem a nervozity, sme sa v pondelok večer konečne ubytovali. Obzreli sme bazény a rozhodli sa, že pôjdeme na obhliadku pláže. Pláž sa nachádzala cez cestu od našeho hotelu. Ale ak ste niekedy videli hotel 😀 bolo to poriadne bludisko. Bývali sme na prízemí a krúžili asi hodinu, že kde je tá recepcia a hlavný vchod! 😀 Konečne sme sa dostali von, prešli cez cestu, uvideli stánok so suvenírmi, nakúpili pár magnetiek a pyramídu. Vtedy sme ešte ani len netušili ako to tam funguje, a že ceny treba vyjednávať 😀 . Pyramída malá, akože metal, ale nakoniec sme zistili, že nafarbený plast, 5 eur. Magnetky sa cenovo zdali v pohodke. Prešli sme cez hotel Grand Hotel a hurá pláž. Samozrejme nás stihlo zastaviť ešte pár Egypťanov, či nechceme nakúpiť, tetovanie henou alebo masáž. Ešte Vás budú presviedčať, že ich tovar je ten pravý a že ručná práca a blaa.. No jasné 🙂 . Pláž bola trochu sklamaním kvôli jej veľkosti. Bójky boli blízko brehu kvôli lodiam. Ale čistota bola v pohode. Po obhliadke a akože dobrom nákupe sme sa vybrali na večeru. Mala som trochu obavy, lebo pred odchodom som si samozrejme vypočula pár posmechov, že čo tam budem jesť a tak. Na moje prekvapenie tam bolo viac reštík. My sme chodili väčšinou do Marakesh. Mali tam veľa stolov na spôsob švédskych stolov. Bolo z čoho vyberať. Aj pre vege aj mäsotariáni si prídu na svoje, keďže sa tam preferovala hovädzina, ale aj ryby a kuratá 😀 . Pizza na obed bola v ponuke iba Margeritta, čo mne vyhovovalo 🙂 . Prievidžania nám poradili aj výlety cez Fb stránku (výlety z Hurghady) takže to vychádzalo o polovicu lacnejšie ako cez hotel.

     

Na druhý deň ráno bola schôdza. Rozoberali sa výlety a hneď môj radar zazvonil. Ďalej, že nemáme nakupovať hneď v prvý deň (Ha-HA), lebo treba zjednávať ceny, a či máme záujem o lieky na faraónovú pomstu 😀 . Myslela som si, že netreba, ich vodu nepijeme, dávame pozor ale pre istotu sme vzali jeden balík. Hneď po schôdzi sme si zajednali výlet na pyramídy a cez stránku výlet za delfínmi. Neboli sme nadšení, že cesta trvá 4,5 hodiny autobusom a ide sa o druhej v noci ale museli sme sa prispôsobiť, pretože letecky to vychádzalo 2x toľko. Išli sme zatiaľ na more. Domáci majú poobsadzované lehátka aby sme si tam nemohli lahnúť ale aby pribehli, zobrali nám tašky a dostali bakšiš 😀 . Zistila som, že v mori sú tie rybky, čo robia pedikúru. Stačí si sadnúť na začiatok a hneď priplávali. Divný pocit 😀 . Čo sa týka teploty, bolo to tam v pohode aj keď 40tky padali, lebo morský vzduch to tam ochladzoval. Večer sme vstali na výlet, zamenili peniaze, pretože wc a vstupy do pyramíd sa dali platiť len eg. librami, sadli do autobusu a dozvedeli sa tu radostnú novinu, že za 6 hodín (s prestávkou 7) sme v Káhire 😀 . Myslím, že keby nám to povedia skôr asi by sme nešli (všetko ako má byť)… Konečne v Káhire… Bola to podívaná veru. Dom na dome, hlava na hlave, 22 miliónov obyvateľov, ktorí robili všetko preto aby vôbec prežili. Kaďý deň premávalo do roboty 2 milióny áut a zopár somárov, čo ťahalo záves 😀 . Pravidlá cestnej premávky tam neexistujú, ani parkovacie miesta. Autobusár mal čo robiť. Čistota ulíc tiež moc nebola. Mali aj parlament určený na potraviny. Egypt je z 90% moslimský štát a 10% kresťania. Vraj muži môžu mať aj 4 ženy ale nerobia to k úcte k ženám, iba keby nemohla mať deti prvá a tak. Ani v Resorte nepracujú ženy. Čo sa týka žien, mali na hlavách šatky a niektoré boli úplne zahalené. Vraj si to samé vybrali, že nemusia tak chodiť ale nechcú sa ukazovať na verejnosti iba pred svojim mužom doma. Normálne z nich išiel strach a cítila som sa ako odhalená hriešnica 😀 . Prvá zastávka bolo Egyptské múzeum. Mohli ste vidieť veľa vecí od hrobiek, tutanchamonovu zlatú masku, ktorá vážila 10kg a bola zo zlata, kadejaké sochy, sarkofágy, papyrusy, kde egypťania zo starého Egyptu zapisovali a maľovali, múmie atď. Potom bol obed v reštaurácii s výhľadom na vysnené pyramídy… Keď sme dorazili na miesto, vstup do areálu pyramíd bol lacnejší ako vstup do Bojnickej Zoo 😀 . 80 €. libier, čo boli 4 evrá. Veľká Chufuova (Cheopsova) pyramída sa rozprestierala do výšin. Bola možnosť ísť aj dnu za 10€. To som nevyužila, namiesto toho sme využili možnosť ísť do jednej menšej pyramídy Chufuovej matky, kde sa išlo 10 metrov pod zem. Poviem Vám, bolo tam ako v saune. Cestou naspäť som si parádne treskla hlavu o lištu pri východe, tri dni ma bolela. Všetky pyramídy sú vlastne hrobky a Chufuov cieľ bol aby mu dala nesmrteľnosť, čo myslím, že sa mu aj podarilo, pretože pyramídy udivujú ľudstvo už tisícky rokov. Dari smrti, ktoré slúžili na prechod do posmrtného života, boli vykradnuté. Na pyramíde sú zboku dva otvory, ktoré slúžili na východ duše z pyramídy. Narozdiel od malých pyramíd, na tejto chodby smerovali dohora. Chcel dosiahnuť aby sa tam nik nedostal, tak zapečatili vchod a obložili pyramídu vápencom. Bohužiaľ aj ten ukradli na výstavbu a toto obloženie vidno len na jednej pyramíde na vrchole. Doteraz ľudstvo udivuje ako mohli starí Egypťania postaviť také monumentálne stavby, Chufuova trvala 20 rokov a zaraďujú sa medzi divy sveta. Špekuluje sa aj o tom, že im pomáhali obyvatelia stratenej Atlantídy, že Egypt im bol podmienený, a ktorí vraj zanehali svoje stopy a spisy pod veľkou Sfingou. Ale zatiaľ objavené neboli a vlastne neexistujú doteraz reálne záznamy o Atlantíde. Takže či to je pravda sa možno dozvieme a možno nie 🙂 . Našli sa však pozostatky starých egypťanov, ktorí vykazovali známky ťažkej práce. V hrobke, v ktorej sme boli mala úzke chodby a dole miestnosť pre uloženie sarkofágu s darmi. Po obhliadke sme išli ešte na panorámu. Egypťania boli milí, stále dávali komplimenty a pýtali sa či som odtiaľ, že vyzerám ako Egypťanka, niektorí dokonca kričali Kleopatra 😀 . No bohvie veru, možno som tam žila v minulých životoch, veď mi raz jedna povedala, že som žila na Atlantíde pred troma životmi, tak som možno mala cesty tam… 🙂 . Pobehovali tam púštni psi a celkovo bolo všade vidieť aj v Resorte veľa mačiek. Možno keby niesme skupina ale samostatne dvaja, čo by som aj mala strach takú diaľku, viac by sme si to vychutnali a išli aj na kopec ďalej od výhliadky, kde vidno všetky pyramídy presne ako na fotografiách. Čo sa týka suvenírov odporúčam niečo nakúpiť na pyramídach, ale pozor lebo skúšajú, najprv 25 eur za sošku a keď odmietnete už dávali po eure 🙂 . Aj pyramídy sme kúpili 3 väčšie ako tá „metalová“ za euro 😀 . Tam sa snimi dalo…

Večer sme prišli uťahaní, niektorí nervózni, že som dala výlet hneď na nasledujúci deň 😀 . Ale nedalo sa inak.. Zaľahli sme a ráno vyrazili k hotelu kde nás mal vyzdvihnúť ani nevieme kto 😀 , mal povedať len číslo našej izby. Museli sme len veriť, že nás neunesú 😀 Prišla dodávečka a odviezli nás k prístavu. Keď sme uvideli našich z pyramíd, tak mi odľahlo, že prežijeme 😀 . Nasadli sme na loď a plavili sa. Uvedomila som si, že to som vždy chcela, plávať s delfínmi a myslela som si, že sa to dá iba v Turecku v bazéne. Ako sme sa plavili už som videla veľa delfínov na mori. Snažila som sa vychutnávať každý moment dovolenky, lebo viem, že čoskoro budem naspäť v práci. Prvé bolo šnorchlovanie na koralovom útese, to sa mi nechcelo, že počkám až na samotné delfíny. Keď sme došli na miesto, plávalo delfínov veľa ale mala som strach skočiť do vody. Dali mi výbavu ako na šnorchlovanie, ktorá mi nepasovala. Plutvy veľké aj okuliare, nič som nevidela cez ne ach. Dala som si aj vestu pre istotu lebo hlboké more a upozorňovali nás, že by mohli skákať. Zrazu zahlásili, že JUMP! KKS! Ja že aspoň loď zastaví a nie takto v behu… tak som vystrašená skočila. Všetci v pohode a ja hisák 😀 . Nikde nič… vyliezli sme hore, prešli ďalej a zas to JUMP! zas prekonať samú seba a skákať…. No dobre stojí to za to. Skočila a nič.. Na*ratá šla hore, že ja už nejdem 😀 na tretí krát dokonca niektorí aj chytili delfína. Je to o šťastí no 🙂 . Nuž niečo sa nám aj splní, ale keď to nie je úplne podľa našich predstáv, tak sme nešťastní. Ale hovorí sa, že praj si Vilu a dostaneš aspoň 3izbový byt… 🙂 Nasledoval obed, šnorchlovanie a večer hurá na hotel. Totálne nás na tej lodi spálilo. Nechápem, prečo všetci hovoria, že som prišla bledá z Egypta 😀 .

Ďalšie dni už boli kľudného režimu. Opaľovačky, jedlo a pití… dokonca nás nahovorili do egyptskej reštiky, kde mal byť nejaký program.. Že všetko ALL inclusive 😀 . a nakoniec za program 13€ na osobu. No čo, aspoň sranda bola. Po zjedenej pizzi, vypitých pár drinkov a nudnom programe sme sa rozhodli, že to vzdáme. Pri odchode z reštiky som uvidela na námestí veľa tiav. Pribehla k jednej, taká milá bola 😀 najprv mi dávala pusy a nakoniec som vysadla. Povozili sme sa na ťave, ale poviem Vám, je to lepšie ako kôň 😀 . Ale akosi sme zabudli zjednať cenu 😀 . Chcel od nás 6 dolárov na osobu (dalo sa platiť aj eurami aj dolármi) ale mali sme len 7, tak sme mu dali. Niektorí to vychytali aj za euro. No každý aké má šťastie 🙂 . Na svoje si prídu aj milovníci hašišu 😀 , okrem toho boli dostať aj vodné fajky s rôznymi príchuťami. Egypťania majú fakt super ovocné čaje, rôzne parfémy bez alkoholu ale musím povedať, že ich zákusky mi moc nechutili. Z ovocia tiež nebolo veľa na výber, hrozno, jablká, zelené melóny a mini banány, ktoré sú u nás určite lepšie. Okrem hlavných jedál boli pri bazénoch umiestnené snacky, ktoré sme využili len v posledný deň odchodu. Bolo tam veľa atrakcií a výletov napríklad na štvorkolkách po púšti, beduínske osady, Luxor- údolie kráľov a rôzne ostrovy. Bolo z čoho vyberať, škoda, že za tých pár dní sa nedalo viac stihnúť 🙂 .

Po mnohých zážitkoch a fakt super dovči, kde boli aj vyhrotené situácie aj príjemné, sme mali odletieť v nedeľu večer, potom pondelok v noci, pondelok večer o 23 a nakoniec kvôli bombe sme odleteli pondelok o polnoci 😀 . Vonku pomaly 30 stupňov a v tom letisku taká klíma, že sme tam skoro umrzli. Kúpila som ešte pár suvenírov, jedlo, za rožok s mozzarelou a paradajkou som dala 7eur 😀 . Z Egyptu si nemôžete zobrať koraly ani mušle, či drogy 😀 a môžete 1 kartón cigariet na osobu. Kontroly sú tam prísnejšie a viac ako na Slovensku. Po dlhom čakaní, hurá let. Hm, letu som sa bála viac ako predtým, neviem prečo ale trasenie a divné zvuky a vo vzduchu silný vietor urobili zo mňa mega veriaceho človeka 😀 . V mysli sa mi len rodilo, že veď toto nemôže byť mojím osudom, takto umrieť 😀 . Po dvoch hodinách letu nám dali zas tie úžasné žemle, tak som sa ,,schuti“ najedla. Po celej noci cestovania konečne teplo domova a ja som zas bohatšia a vďačná, že som to mohla zažiť. 🙂

Mám pocit, že tento rok veľa ,,lietam“ ale o tom to je. Vychádzať z komfortnej zóny, prekonávať vnútorné strachy, svoje hranice a dôverovať v niečo, keď sme v núdzi. To ťa môže iba zoceliť. Striehnuť, aby sme všetky príležitosti spoznali a využili. Nechcela by som si časom niečo vyčítať, že mohla som toto a hento. Vrátila by som sa tam alebo aspoň predĺžila pobyt, ale keď ťa život ženie, nemôžeš sa držať a ostať na mieste. Veď uvidíme, čo ma čaká ďalej 🙂 .

Pravdy a mýty:

1. Do Egypta sa chodí iba v máji a v septembri: mýt. Boli sme v strede augusta, teploty sú ako aj inde. Morský vzduch a vietor ochladuje a všade klíma.

2. Faraónova pomsta (črevné problémy): pravda 😀 , mali sme, nie extrémne ale boli, celú škatuľku liekov sme zjedli. A to som myslela, že dávame pozor, ale bude to asi z ovocia a zeleniny, ktorá sa umývala zrejme v ich nepitnej vode (vtedy sme nevedeli).

3. Piť bez ľadu: mýt. Videli sme ako ľad dávali z pitnej fľaškovej vody. Aspoň na hoteloch by si to nedovolili.

4. Teroristi: mýt. Nevideli sme nič extrémne 😀 , ani v konvojoch sa nešlo na pyramídy. A stať sa môže hocikde hocičo.

Dovolenka 14- 21.8. 2017